Lačnovská tiesňava
Geografická pozícia
Tiesňava patrí do katastra obce Lipovce a tiahne sa severozápadným smerom k pridruženej obci Lačnov v okrese Prešov. Je to 2 km dlhá tiesňava, ktorú vytvoril Lačnovský potok vyhĺbením severných dolomitových a vápencových svahov pohoria Branisko.
Geografické koordinátory
Severná šírka: 49°03’12.20’’ S
Východná dĺžka: 20°56’ 20.16’’ V
Charakteristika miesta
Lačnovská tiesňava alebo kaňon bola vytvorená zarezávaním potoka do skalného podložia vytvoreného z dolomitov a vápencov. Dĺžka kaňonu je približne 2 km a je pozoruhodný hlavne pre strmé svahy a steny, ktoré ho lemujú po celej dĺžke. Zarezávanie potoka a následné zvetrávanie vytvorilo na vysokých stenách bizarné skalné útvary, ktoré miestami dosahujú výšku až 100 m. Medzi najznámejšie patria Mojžišov stĺp s výškou 60 m, Kamenná Baba v chrbte Červenej skaly, skalné oko Vrátnica a Komín. V miestach kde Lačnovský potom prechádza úžinamy sa vytvorili rôzne veľké pereje a vodopády. V skalách „lipoveckého krasu“ sú známe viaceré menšie aj väčšie jaskyne.
Lačnovská tiesňava je v ochrannom pásme NPR Kamenná Baba a preto prechod kaňonom je povolený iba po značenom turistickom chodníku.
Chronostratigrafia
Územie Lačnovského kaňonu sa začalo budovať v dávnom paleozoiku v období karbón, keď sa v morskom prostredí usadili silné súvrstvia za prítomnosti bázickeho vulkanizmu. V priebehu mezozoika v období triasu, vrchného anisu sa geosynklinála rozčlenila čo spôsobilo odlišnosť materiálov. V tomto období vznikali vrstvy vápnitých hornín. V priestore vnútorného flyšu, ktorý sa formoval v terciéry za doby vnútrokarpatského paleogénu - oligocén - bielopotocké súvrstvie vznikali vrstvy dolomitov a vápencov, na ktorých vznikal bralný reliéf.
Popis voľným okom
Vstup do krásneho prostredia Lipoveckej doliny je z obce Lipovce na jej začiatku z južnej strany, kde pri autobusovej zastávke určujú smer turistické smerovníky, ale aj veľké tabule, ktoré tu pravdepodobne umiestnilo obecné zastupiteľstvo. Cesta je príjemná po asfaltovom chodníku. Pred vstupom do kaňonu je závora a pozostatok informačnej tabule, ktorú tu umiestnil miestny Klub turistov. Celá trasa pozdĺž tiesňavy bola v čase návštevy zdemolovaná popadanými stromami a zničenými lávkami, ako keby sa tu prehnala snehová lavína. Povrch chodníka bol mierne podmáčaný, pravdepodobne sa tam len nedávno roztopil posledný sneh. Hladina Lačnovského potoka bola však nízka a tak sa jeho prúd dal ľahko prebrodiť. Tiesňava je úzka a o to viac zaujímavá, pretože skaly sú od návštevníka vzdialené len „na jeden krok“. Výstup občas strmšou cestou a cez vodopády uľahčujú kovové schody prípadne reťaze. Návštevník sa musí pripraviť na to, že pri stúpaní bude musieť niekoľkokrát prekračovať koryto potoka z jednej strany na druhú a v určitých úsekoch liezť po skalách. Značenie je v tiesňave dobré, iba v poslednej časti chýbajú značky, no dá sa orientovať podľa vyšlapaného chodníka. Záver je strmý a vyúsťuje na lúku pred obcou Lačnov.
Geologický popis
Tiesňava je súčasťou celku Branisko, čo znamená, že je tvorená prevažne horninami paleozoika – granity, granodiority, ruly a mladšími horninami mezozoika. Ide o horniny karbonatické – vápence, dolomity, menej bridlice a kremence. Oblasť budovaná týmito karbonátmi má úplne iný charakter ako oblasť budovaná metamorfovanými horninami. Prevláda tu povrchový kras – kaňonovité doliny, rôzne bralné formy a iné.
Geologické podložie územia je tvarované prevažne dolomitmi. Príkrov z dolomitov z obdobia triasu bol medzi obcami Lačnov a Lipovce nasunutý na jadrovú časť pohoria Branisko.
Porovnanie s inými lokalitami
Najbližšou lokalitou s podobným geologickým vývojom je Zádielska tiesňava v Košickom kraji a Vernárska tiesňava v Slovenskom Raji.
Stupeň ochrany
Oblasť je priamo začlenená do ochranného pásma NPR Kamenná Baba, ktorá má 5. stupeň ochrany. Je to územie európskeho významu a nachádza sa na zozname chránených území NATURA 2000.
Pridružené hodnoty objektu
Územie v okolí Lačnovskej tiesňavy bolo v roku 1955 vyhlásené za NPR Kamenná Baba. Prírodná rezervácia, ktorá predstavuje geomorfologicky a botanicky vzácne územie, je významná pre prealpínske a dealpínske druhy rastlín. Zvlášť má krajinársko-estetický význam na rozširovanie cestovného ruchu. Neďaleko ústia z tiesňavy sa v lese nachádza jaskyňa Zlá diera, ktorá je turisticky a marketingovo podchytená a tým zvyšuje atraktívnosť územia z prírodného hľadiska. Pozoruhodná je aj Červená skala. Zvyšky stredovekého hradu Varhoška a cirkevné stavby v obci Lipovce, ktorá je vstupnou bránou do tiesňavy, sú zase významné z antropogénneho hľadiska. Zaujímavou je aj obec Lačnov na druhej strane tiesňavy, kde sa turista môže oboznámiť s pôvodnou ľudovou architekúrou v nedávno vyhlásenej pamiatkovej rezervácii.
Bodové hodnotenie
Hodnotenie tejto geoturistickej lokality dosiahlo bodové ocenenie 57 bodov za prírodný objekt a 0 bodov za antropogénny objekt.
