Diablova diera
Geografická pozícia
Diablova diera je jaskyňa s ponorom toku Veľkej Svinky, ktorá sa nachádza neďaleko sedla Chvalabohu v katastri obce Poľanovce v Prešovskom okrese.
Geografické koordinátory
Severná šírka: 49°01’ 03.47’’ S
Východná dĺžka: 20°51’ 25.92’’ V
Charakteristika miesta
Jaskyňa Diablova diera, ktorá je vytvorená v dolomitových vrstvách, je typickou ukážkou krasových foriem. Prístup k nej umožňuje sieť značených turistických chodníkov. Vytvorená bola vodami Veľkej Svinky, ktorá je pozoruhodná hlavne pre rozdvojenie toku rieky. Tento jav sa odborne nazýva bifurkácia (rozdvojenie) a je pri horských riekach východného Slovenska vzácny. Toto rozdvojenie má v prípade Veľkej Svinky jednu zaujímavosť. Existujú predpoklady, že časť vôd, ktorá mizne v Diablovej diere a preteká krasovými puklinami vo vrstvách dolomitu, vyteká v podobe prameňa na západnej spišskej strane pohoria juhovýchodne od dediny Poľanovce. Je preto pravdepodobné, že voda Veľkej Svinky pod Smrekovicou nekončí len v jednej riečnej sieti, ale že sa vlieva aj do Hornádu prítokom potoka Branisko. Voda z prameňa sa tak dostane do rieky dvoma cestami a paradoxné je, že odklonená časť pretekajúca Diablovou dierou oveľa skôr, ako hlavný tok Veľkej Svinky. Voda vystupuje na povrch v podobe vyvieračky a výškový rozdiel medzi ponorom a výverom je 60m.
Ponor je miesto, kde povrchová voda vsakuje alebo vteká do podzemia. Voda presakuje väčšinou cez rôzne sedimenty a zvetraliny. Menej často vtekajú povrchové vody priamo do jaskýň rôznych rozmerov. Väčšina ponorov je epizodických. Sú aktívne iba pri topení snehu, alebo väčších zrážkach. Aktívne ponory sú hlavne na miestach, kde sa stále alochtónne toky ponárajú na styku s krasovými horninami. Ponory majú väčšinou len obmedzenú kapacitu, čo spôsobuje vznik občasných jazier na dnách slepých údoli aj niektorých závrtov.
Chronostratigrafia
Diablova diera ako aj zvyšné územie Braniska bola vytvorená v dvoch hlavných obdobiach. Najprv sa vyformovali horniny paleozoika, ktoré sú zastúpené kryštalickým jadrom. Gemeridný perm sa vyskytuje práve v príkrovovej troske severne od priesmyku Braniska, kde je zastúpený ílovitými pestrými bridlicami. Neskôr na územie pôsobili tlaky a v mezoziku, kedy boli vytvorené vrstvy dolomitov, vápencov a slienitých bridlíc. Vývoj územia v mezozoiku vrcholil v dlhšom období. Začal za éry triasu, konkrétne v strednom a vrchnom triase, kedy sa vytvorili sivé lavice dolomitov, a geologická stavba počas druhohôr bola ukončená v období jura, doger-malm. Formovanie výraznejšie pokračovalo až paleocéne-oligocéne, na základe ktorého jaskyňu zaraďujeme do tomášikovskej vrstvy.
Popis voľným okom
Ponor Diablovej diery sa nachádza v dostupnom teréne neďaleko priesmyku Branisko. Smer k nej určujú smerovníky a na veľkom formáte papiera vytlačená šípka, ktorá je nalepená na plechovej informačnej tabuli s mapou. Terén je schodný a prechádza nie veľmi hustým lesom. Pred ponorom je zaujímavý jav – bifurkácia. Práve tu sa rozdvojuje tok Veľkej Svinky a pravá časť sa stráca hlboko v zemi. Z vonku vyzerá ponor ako skalnatá diera, ktorá s stráca niekde hlboko v zemi. Voda tu vytvorila niekoľko zvláštnych útvarov v krasovom podloží a jej tok ozvláštňujú malé vodopády a kaskády. Vstup do ponoru nie je povolený. Vyvieračka sa nachádza za sedlom Chvalabohu a smer k nej určujú sprejom nastriekané krížiky. Je tu aj lávka, ktorá prechádza ponad vyvieračku.
Geologický popis
Stavba geologického celku je pomerne zložitá. Staré tektonické formy boli takmer úplne zotreté alpínskymi štruktúrami. Alpínske tektonické pohyby sa tak odrazili na stavbe Braniska, ktoré tvorí viacero tektonických jednotiek. Na stavbe pohoria sa zúčastňuje kryštalické jadro a jeho mladopaleozoický a mezozoický obal, v južnej časti paleozoikum a spodný trias gemeríd, ktoré tvoria príkrovové trosky aj uprostred pohoria.
Porovnanie s inými lokalitami
Ponory a vyvieračky sú známe hlavne v krasových oblastiach, kde nadzemný tok preruší náhle klesnutie do podzemia. V podzemí prejde krasovými dutinami a pokiaľ si nájde výstupnú časť, tak opustí podzemný priestor v podobe vyvieračky.
Na území Slovenska sú známe väčšinou vyvieračky ako Limbašská vyvieračka neďaleko Bratislavy, Biela vyvieračka pri Plešivci a vyvieračky v Slovenskom Krase.
Stupeň ochrany
Žiadny zdroj neuvádza Diablovu dieru ako prírodnú pamiatku.
Pridružené hodnoty objektu
Lokalita Diablova diera je turisticky vyhľadávaným objektom a preto je aj podchytená turisticky značenými chodníkmi. Jej dostupnosť umocňuje cesta prvej triedy, ktorá prechádza okolím. Je tu výborný výhľad do okolia a sedlo Chvalabohu je uznávaným turistickým stanovišťom a rozhľadňou. Je tu postavený pamätník na pamiatku bojov, ktoré sa tu odohrali počas druhej svetovej vojny.
Bodové hodnotenie
Hodnotenie tejto geoturistickej lokality dosiahlo bodové ocenenie 49 bodov za prírodný objekt a 0 bodov za antropogénny objekt.
Fotogaléria: Diablova diera
