Prameň Salvator
Geografická pozícia
Prameň na nachádza v Prešovskom okrese medzi obcami Šindliar a Lipovce.
Geografické koordinátory
Severná šírka: 49°02’ 52.57’’ S
Východná dĺžka: 20°56’ 40.21’’ V
Charakteristika miesta
V intraviláne obce Lipovce sa nachádza najdôležitejšia výverová oblasť minerálnych vôd na území okresu Prešov. Je tu zdokumentovaných 16 prameňov, z ktorých najznámejší je práve Salvator. Je to slabo mineralizovaná, prírodná, hydrogénuhličitanová, vápenatohorečnatá voda, hypotonická a studená. Podľa obsahu plynov sa klasifikuje ako silno uhličitá, stredne sírovodíková, dusíková. V súčastnosti sa využíva ako minerálna stolová voda, ktorá je vhodná pri niektorých žalúdočných a črevných ochoreniach, pri poruchách látkovej výmeny, pri cukrovke, dne a pri náchylnostiach na tvorbu kamienkov v močových cestách.
Pramene v Lipovciach sú známe od dávnej minulosti. Podľa jednej trdície pramene využívali mnísi templári, ktorí vraj boli obyvateľmi neďalekého hradu na vrchole Braniska. Prvá zmienka o prameňoch je z konca prvej polovice 18. storočia, kedy ich M. Bel spomína vo svojom rukopise opisu Šarišskej stolice. V roku 1794 tu na podnet majiteľa Splényiho bola postavená malá kúpeľná budova s vaňami. Barón Splényi potom prizval do Lipoviec stoličného lekára, ktorý v roku 1799 urobil analýzu vôd v Šindliari a v Lipovciach. Vodu z prameňa pri kúrii ohodnotil ako veľmi bohatú na železo, a tak môže konkurovať aj bardejovskej minerálne vode.
Na prelome storočí bol jeden z prameňov zachytený v murovanom záchytnom objekte a začiatkom 19. storočia sa minerálne vody začali plniť do fliaš a expedovali sa do celej krajiny pod názvom Salvator – Spasiteľ.
Menej šťastia malo ich využitie v kúpeľoch. Chýbala im hlavne teplota, ale aj tak sa Lipovce v prvej polovici 19. storočia stali významným kúpeľným strediskom, v ktorom sa schádzali šľachtické rodiny z Prešovského okrsku.
Popularita kúpeľov postupne klesala, ale obľúbenosť stolovej vody Salvator očividne stúpala. Koncom 19. storočia sa Lipovce uvádzajú už len ako miesto s plniarňou znamenitej stolovej vody. Význam týchto vôd podčiarkuje aj skutočnosť, že už v roku 1880 dostávajú od maďarskej vlády vymedzené ochranné pásma.
V 20. storočí, ale hlavne po druhej svetovej vojne, sa v Lipovciach vytvoril veľkoplniarenský závod
Chronostratigrafia
Pramene v okolí Lipoviec vyvierajú z podložia tvoreného paleogénom a mezozoikom Braniska
Popis voľným okom
Prameň Salvator vyteká medzi obcami Šindliar a Lipovce. Cesta k nemu je miestnou asfaltovou cestou a zároveň je turistickým chodníkom značeným žltou turistickou značkou. Táto cesta sa využíva aj ako cyklotrasa. Prameň je podchytený a v jeho tesnej blízkosti je vybudovaná plniareň minerálnych vôd, takže ho turista nemôže minúť. Pre voľný odber tu zriadili jeden vývod prameňa a tak si každý kto ide okolo môže nabrať vodu do vlastných fliaš úplne zadarmo.
Geologický popis
Z geologického hľadiska pramene vyvierajú pozdĺž zlomovej línie prebiehajúcej medzi cetrálnokarpatským paleogénom a mezozoikom pohoria Branisko, ktorý je tvorený karbonatickými horninami, najmä dolomitmi a vápencami. Minerálne vody sa formujú v horninách odkiaľ sa zrejme po sústave puklín a krasových dutín dostávajú na východný okraj, kde pozdĺž zlomu vystupujú k povrchu. Prevažná časť vyteká priamo v dolinnej nive Lipoveckého potoka, kde dochádza k zmiešaniu s obyčajnou vodou
Porovnanie s inými lokalitami
Prameň Salvator bol ocenený ako voda s jedinečným obsahom minerálov a iných látok. Podobné vlastnosti aké má voda z tohto prameňa nie je možné nájsť u iných ani blízkych prameňov, ktorých je v oblasti celkovo 16.
Najbližšou plniarňou minerálnych vôd je plniareň Baldovce v okrese Levoča.
Stupeň ochrany
Minerálne pramene sú v oblasti chránené 1. stupňom ochrany vodných zdrojov.
Pridružené hodnoty objektu
Ďalšou zaujímavosťou v okolí prameňa Salvator sú nie len pramene v neďalekej obci Šindliar, ale aj PR Salvatorské lúky. PR je vyhlásená na ochranu mokrých lúčnych slatinných rastlinných spoločenstiev s výskytom zriedkavých druhov rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Je jedným z 2 nálezísk jazyčníka sibírskeho (Lingularia sibirica) v SR okrem údolia Hnilca v Slovenskom Raji. Ďalšou zaujímavosťou sú zaniknuté kúpele Cifrovaná, ktoré boli kedysi obľúbeným kúpeľným miestom v regióne a v čase ich najväčšej slávy ich často porovnávali s Bardejovskými kúpeľmi.
Bodové hodnotenie
Hodnotenie tejto geoturistickej lokality dosiahlo bodové ocenenie 58 bodov za prírodný objekt a 0 bodov za antropogénny objekt.