Vyšnoslavkovské vodopády

  

Geografická pozícia

    Vodopády sa nachádzajú severovýchodne od Vyšného Slavkova v Prešovskom okrese. Vedie k nim neznačený chodník pozdĺž Podhorského potoka.

 

 

Geografické koordinátory

    Severná šírka:      49°04’ 19.45’’ S

    Východná dĺžka:  20°51’ 41.77’’ V

 

Charakteristika miesta

    Vyšnoslavkovské vodopády sú prírodnou pamiatkou. Vznikli na prietoku Podhorského potoku. V úseku, kde je situovaný malý miestny bývalý lom na dolomitický vápenec preteká Podhorský potok relatívne úzkym prielomom so sústavou niekoľkých menších vodopádov a vodopádikov a spolu s odkryvmi v opustenom lome poskytuje informácie o geologickej stavbe lokality.

 

 Chronostratigrafia

    Katastrálne územie obce Vyšný Slavkov, pod ktoré patria tieto vodopády, leží na rozhraní dvoch geologických útvarov: vnútrokarpatský paleogén a palezoické a mezozické komplexy tatrika a severného veporika. Najstaršími geologickými vrstvami sú jemnozrnné metabazalty a ich pyroklastiká, ktoré sú datované do mladšieho paleozoika do obdobia spodný karbón. Ostatné vrstvy sa vytvorili počas mezozoika v triase, kedy sa vytvorili lunzské a vyšnoslavkovské vrstvy geologicky začlenené do obdobia jul, vrchný jul – tuval, spodný tuval.

 

Popis voľným okom

    Na východnom konci obce Vyšný Slavkov za roľníckym družstvom sa nachádzajú malé vodopády, ktoré vytvoril Podhorský potok v dolomitovom podloží. Cesta k nim je nenáročná a trvá približne desať minút po kamenisto-piesčitom povrchu. Vodopády sa nachádzajú ukryté za malým bývalým lomom na dolomitický vápenec a je ľahké ich prehliadnuť. Orientovať sa treba podľa zvuku padajúcej vody a najlepší spôsob ako ich neminúť je držať sa toku potoka. Vodopády majú niekoľko terás, na ktorých sa dá veľmi dobre pozorovať ako ich potok časom vymodeloval. Sú tu vypreparované lavice z dolomitov, ktoré ponúkajú obraz o geologickej stavbe oblasti.

 

Geologický popis

    Nachádzajú sa v oblasti rozhrania kryštalického jadra Smrekovice a flyšového pásma Bachurne a Levočských vrchov, kde Podhorský potok sleduje kontakt dolomitov a lunzských vrstiev severného okraja pohoria Braniska. Vodopády sú tu tvorené lavicami norických dolomitov. Stavba územia je tvorená prevažne z vápencových dolomitov, ktoré sa striedajú s vrstvami ílu, bridlíc a pieskovcov. Pozdĺž koryta potoka sa nachádza niekoľko vrstiev riečneho štrku, zlepencov a kombinácie hliny a piesku.

 

Porovnanie s inými lokalitami

    S podobným obrazom sa dá na Slovensku stretnúť v pohorí Poľana, kde v dolomite vznikli Králické vodopády. Niekoľko podobných vodopádov sa dá nájsť aj v Česku, Rakúsku a v Chorvátsku.

 

Stupeň ochrany

    Na území vodopádov platí 4. stupeň ochrany.

 

Pridružené hodnoty objektu

    Okrem toho, že sa nachádza na území Miestneho biokoridoru Podhorský potok, tak na druhej strane tohto potoka sa nachádza PR Na Bani, ktorá je vyhlásená na ochranu vzácnych a chránených druhov rastlín, najmä z čeľade vstavačovitých. Celkovo tu ide o 12 druhov, ku ktorým pristupujú aj iné teplomilné a lesné druhy rastlín.

 

Bodové hodnotenie

    Hodnotenie tejto geoturistickej lokality dosiahlo bodové ocenenie 57 bodov za prírodný objekt a 0 bodov za antropogénny objekt.

 

Fotogaléria: Vyšnoslavkovské vodopády