Výlety do okolia
V blízkom okolí oblasti geoparku Branisko sa nachádzajú dve obce, ktoré majú vo svojom katastri také kultúrne a prírodné pamiatky, ktoré zvedavému návštevníkovi môžu dotvoriť obraz o regióne a jeho krásach.
Fričovce
Fričovce sa nachádzajú po oboch brehoch Veľkej Svinky v Šarišskej vrchovine. Jej vzdialenosť od územia geoparku Branisko je len pár kilometrov, preto je vhodným objektom na spestrenie pobytu tristov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320 a vo svojom katastri ukrýva niekoľko pozoruhodných pamätihodností, ktoré lákajú turistov i zo vzdialenejších oblastí.
Jednou z takýchto pamiatok je aj renesančný kaštieľ, ktorý bol postavený v rokoch 1623 – 1630 majstrom Michalom Sorgerom. Kaštieľ dal postaviť šľachtic Valent Berthóty. Kaštieľ je dvojpodlažná stavba so štvorcovým tvarom, na okrajoch sú nárožné vežičky. Na fasáde sú trojdielne okná, nad ktorými sú strieľne. Polkruhová slepá arkatúra je ukončená bohato vykrajovanými štítkami. Slepé arkády sú zdobené mytologickými a historickými postavami staroveku, stredoveku a novoveku, ktorých tu pôvodne bolo 150. V arkádach východného priečelia sú postavy v dobovom magnátskom úbore, medzi ktorými je aj postava igrica s lutnou. Kaštieľ bol postavený na močaristom teréne medzi Šindliarskym potokom a Veľkou Svinkou. Na močaristý terén nadväzovali vodné priekopy, ktoré boli odstránené v 19. storočí. Rozsiahlejšia prestavba kaštieľa bola v roku 1840.
Dominantou obce je aj neskorobarokový kostol sv. Bartolomeja, ktorý bol postavený v roku 1737 – 1738 na mieste, kde predtým stál kostol z 14. – 15. storočia postavený v gotickom štýle. Je to jednoloďová stavba s oltárom od levočského majstra J. Keblinga z roku 1752. Uprostred oltára je vyvesený obraz Panny Márie a Jana Nepomuckého a po stranách oltára sú zobrazené postavy sv. Petra a sv. Pavla. Na vrchole oltára je socha sv. Jozefa z 18. stor.
Na dvoch bočných oltároch z 18. stor. sú sedembolestná Panna Mária a sv. Rozália. Na drevenej kazateľnici sú zobrazený evanjelisti a socha dobrého pastiera. Na drevenom chóre orientovanom na západnú stranu sú zobrazení Apoštoli. Krstiteľnica je v neskoršom neobarokovom štýle. Na nádrži je zobrazené súsošie – Krst Krista z 2 pol. 19. stor.
Pod kostolom sa nachádza podzemná krypta, zahalená rúškom tajomstva. Otvor do nej bol zabetónovaný pri úprave podlahy. Je to hrobka zemanov z fričovskej vetvy Berthótyovcov.
Z čelnej strany kostola sv. Bartolomeja je pohrebná kaplnka postavená v roku 1811. Má charakter malého mauzólea. Kaplnka má empírovú podobu. V tom istom štýle sú schody vedúce ku kaplnke a zároveň ku kostolu. Uprostred kaplnky na mramorovom podstavci je umiestnený sarkofág a vedľa neho plačúca matka, ktorá roní slzy nad stratou syna. Kaplnku dal postaviť v roku 1811 vtedajší majiteľ šľachtického sídla barón generál Gabriel Splény. Pod kaplnkou sa nachádza hrobka, v ktorej je pochovaná matka syna a ďalší členovia rodu Gillany.
Nižný Slavkov
Nižný Slavkov leží na rozhraní Šarišskej vrchoviny, Levočských vrchov a Braniska v doline Slavkovského potoka. Je obcou, cez ktorú vedie jediná cesta do vstupnej brány Vyšný Slavkov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1214.
Medzi významné pamiatky obce patrí farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý patrí do 2. triedy pamiatkového hodnotenia, hoci vznikol v 13. storočí. Týka sa to najmä terajšej kaplnky sv. Anny, ktorá bola pôvodne samostatným kostolom. Kostol je pôvodne ranogotický, je to jednoloďová stavba na gotickom pôdoryse so štvorcovým presbytériom, ktoré je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou. Kostol má jeden gotický oltár a jeden barokový oltár v kaplnke sv. Anny.
Baroková kaplnka sv. Anny sa viaže ku vzniku farnosti, teda do roku 1214. Kaplnka sv. Rodiny a kaplnka sv. Jána apoštola sú prícestné kaplnky, ktoré sú pripomienkou na expanziu Tatárov na toto územie. Doba vzniku nie je známa.
K pamiatkam obce patrí aj prírodná pamiatka Starý mlyn, ktorý sa nachádza v doline Čierneho močiara.