Baníctvo
Geologická stavba východného Slovenska má všetky podmienky pre výskyt celého radu nerastných surovín. Najväčší hospodársky význam majú ložiská rúd železa, mangánu, medi, pyritov, sadrovca. Nie menší hospodársky význam majú horniny, používané v stavebníctve, nech už ide o stavebný, dlažobný alebo regulačný kameň, alebo o suroviny, používané na výrobu stavebnej keramiky alebo o prísady do malty a betónu (piesky a štrky).
Z eruptívnych hornín, ktoré slúžia ako stavebný materiál, zasluhujú zmienku žuly. Žuly bývajú najčastejšie svetlé, miestami svetloružové, majú zrnitú štruktúru a obojsmernú textúru. Ich hlavnou zložkou je kremeň, ďalej ortoklas, prevládajúci nad kyslými plagioklasmi. Nie menší význam pre stavebníctvo majú horniny sedimentárne. Patria sem všetky druhy pieskovcov, ktoré sú zložkou paleogénneho flyšového súvrstvia.
Flyšové pieskovce sa vyskytujú v laviciach menšej alebo väčšej hrúbky. Bývajú hrubozrnné i drobnozrnné s valúnikmi rôznych hornín. Používajú ich hlavne ako obkladový a regulačný kameň, štetu, štrku a pod. alebo ako dekoračný kameň. Z iných mezozoických hornín majú menší význam triasové dolomity, ktoré bývajú sivé až tmavé, majú cukrovitú štruktúru a sú miestami kompaktné, dosť húževnaté.